OBČIANSKA INICIATÍVA (OI) Za zdravý Ružomberok: 

Obč. združenie ZA ZDRAVÝ RUŽOMBEROK, Štefana Moyzesa 1564/1, 034 01 Ružomberok

Obč. združenie OCHRANA OVZDUŠIA DOLNÝ LIPTOV (OZ OODL) 034 81 Lisková 807

Obč. združenie ZDRAVÝ DOMOV, Príjazdová 6/6, 034 01 Ružomberok

Obč. združenie ŽIJEME TU SPOLOČNE, o.z., 034 83 Bešeňová 189

Dňa 07.10.2019 sa na Mestskom úrade v Ružomberku uskutočnilo rozšírené zasadnutie Komisie pre riešenie prašnosti a zápachu za účasti dlho očakávaných zástupcov Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a Regionálnych úradov verejného zdravotníctva z Banskej Bystrice a Liptovského Mikuláša. Prítomní boli aj zástupcovia miestnych a celoštátnych médií. 

Mgr. Michal Jajcay z odboru hygieny životného prostredia odprezentoval stanovisko Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky k žiadosti primátora mesta o spoluprácu pri riešení problematiky znečistenia ovzdušia v Ružomberku a o pretrvávajúcej nespokojnosti obyvateľov.

Úrad verejného zdravotníctva zobral do úvahy dve štúdie zásadnejšieho charakteru, jednu ktorá sa vykonávala medzi rokmi 2002-2006 s názvom "Vplyv zapáchajúcich sírnych zlúčenín vznikajúcich pri výrobe celulózy na zdravotný stav pracovníkov celulózky a obyvateľov mesta Ružomberok a blízkeho okolia" a druhú z roku 2015 s názvom ”Identifikácia pôvodcov znečisťovania ovzdušia v meste Ružomberok.”, autor ENVITECH Bohemia- Praha z 12/2015.

K stanovisku uvádzame nasledovné:

Na Mestský úrad v Ružomberku bolo doručené dňa 21.08.2019 v súlade s prezenčnou pečiatkou a bolo zaevidované pod č. 15834/2019.

otázka č.1 Prečo nám nikto z vedenia mesta na naše žiadosti zo dňa 3.9.2019 o nahliadnutie do správy hlavného hygienika nereagoval a komu by veľmi ublížilo, pokiaľ by sme boli na komisiu odborne, argumentačne a vecne pripravený ??

otázka č.2 Diskutovať pred pozvanými médiami na základe podkladov, ktoré druhá strana pripravovala cca pol roka a mesto malo k dispozícii od 21.8.2019, nemali by sme považovať za účelové ?

Nám ako členom komisie bol však tento material distribuovaný až na zasadaní komisie. Bola nám upretá možnosť si tento material vopred preštudovať a pripraviť si otázky na prítomných. Téma nie je jednoduchá, ale odborne náročná.

Z doterajšieho priebehu všetkých súvisiacich konaní, napr. posudzovanie vplyvov na životné prostredie, integrované povoľovacie konania,...atd a aj od občanov počas zberu petície Za zdravý Ružomberok vyvstáva veľa nezodpovedaných otázok.

otázka č.3 Prečo neboli doteraz realizované odporúčania z Manažmentu rizík RÚVZ Banská Bystrica ,,Vplyv zapáchajúcich sírnych zlúčenín vznikajúcich pri výrobe celulózy na zdravotný stav pracovníkov celulózky a obyvateľov mesta Ružomberok a blízkeho okolia" a kto má byť / bol / je zodpovedný za ich implementáciu ??

otázka č.4 Prečo všade vo svete je na základe obsiahlych štúdií považovaný zápach za zdravotné riziko, ale v Ružomberku sme len precitlivelí na zápach ?

Úrad verejného zdravotníctva k zodpovedaniu problematiky pristúpil podľa nášho názoru veľmi laxne, zameral sa hlavne na vlastnú interpretáciu štatistických údajov. V stanovisku však absentuje údaj, aká metóda bola použitá, absentuje zdroj údajov, tak isto aj obdobia, za ktoré štatistika mala byť vypracovaná.

Absentujú údaje o relevantných zahraničných štúdiách, ktoré osoby vypracúvajúce správu mali použiť, teda nepoznáme ani autora, ani názov štúdie, ani roky, v ktorých sa tieto mali vykonať. Nepoznáme teda ani názov štúdie, ani meno autora, ktorý by mal tvrdiť, že ani 4 násobný výskyt TRS zlúčenín nie je zdraviu škodlivý!

Už v roku 2015 pracovníci zistili, že hlavným pôvodcom znečisťovania by mala byť doprava a lokálne kúreniská, t. j. rodinné domy kúriace pevným palivom.

Od 01.03.2013 je v platnosti a účinnosti vyhláška bývalého Obvodného úradu životného prostredia v Žiline. Táto vyhláška má číslo 2/2013 a vydáva akčný plán na zabezpečenie kvality ovzdušia v oblasti riadenia kvality ovzdušia pre katastrálne územie mesta Ružomberok a obce Likavka a znečisťujúcu látku PM10 a PM2,5. Subjekty majú povinnosť vykonať krátkodobé aktivity podľa prílohy č. 3 k tejto vyhláške, ak denný priemer limitnej hodnoty 24 hodinovej koncentrácie PM10 dosahuje hodnotu and 45 mikrog.m-3 tri dni za sebou a ak je predpoklad, že sa poveternostné podmienky nezlepšia. Okrem iného jedným z opatrení je dočasné obmedzenie individuálnej automobilovej dopravy.

otázka č.5 Kedy sa tak naposledy stalo? Vedia vôbec kompetenení o povinnosti, ktorú im táto vyhláška určuje?

Závery zo štúdie z roku 2002-2006 nie sú však len také, aké boli odprezentované v stanovisku Úradu verejného zdravotníctva.

V rámci tejto štúdie, ktorá je zverejnená v plnom znení na internete: …… sú podrobne rozpísané chemické látky a zlúčeniny, ktoré vznikajú v procese výroby celulózy. Je uvedené, v rámci akého subprocesu vznikajú a aké majú zdravotné účinky na zdravie ľudí. Napríklad v prípade bielenia celulózy oxidom chloričitým - v rámci chemických reakcií vzniká NH 4 - amoniak, ktorý všetci poznáme z kaderníckych salónov, keď ešte trvalá bola moderná. Má dráždivý účinok. Produktami chemických reakcií sú CO - oxid uhoľnatý a CO2 - oxid uhličitý. CO - všetci určite vieme, že vzniká aj pri nedokonalom spaľovaní a je silne reduktívny. Spôsobuje smrť v dôsledku toho, že sa naväzuje na hemoglobín a vzniká karbonylhemoglobín, čím znemožňuje prenos kyslíka z pľúc do tkanív. Ovplyvňuje zrak pri hladine 50 ppm v trvaní 1 hodiny, smrť nastáva pri koncentrácii vyššej ako 750 ppm. Pri vyšších koncentráciách má účinok na vegetáciu. V rámcmi procesu vzniká aj zlúčenina s exotickým názvom carbonyl sulfide, čo však nie je nič iné ako CS2 - sírouhlík, ovplyvňuje nervový systém, je potenciálnym neurotoxínom, krátkodobá inhalácia  má narkotické účinky pre ľudí. Môže dráždiť oči a kožu u ľudí. Samozrejme vznikajú aj zlúčeniny obsahujúce chlór: Chlór samotný ako Cl2 bol v 1. svetovej vojne použitý ako zbraň. Pri vyšších hodnotách môže spôsobiť smrť. Charakteristickou odpoveďou na krátkodobú expozíciu chlóru aj ClO2 je syndróm reaktívnej dysfunkcie dýchacích ciest ( RADS – Reactive Airway Dysfunction Syndrom), zápal dýchacích ciest a vyššia náchylnosť dýchacích ciest na dráždenie, ktorá môže trvať tri alebo viac rokov a môže byť následkom aj len jedinej akútnej expozície. Vedľajšie účinky boli popísané v laboratórnych pokusoch (imunitný systém, krv, srdce a respiračný systém). V celulózkach chlór môže reagovať s inými plynmi – na totálnu redukovanú síru, terpentín a amoniak, v poslednom prípade produkujúc toxické chloramíny.

Chloroform - patrí medzi dokázané karcinogény, je podozrenie, že je toxický pre dýchací, kardiovaskulárny systém, krv, pečeň a ľadviny, ovplyvňuje endokrinný a nervový systém. Organické zlúčeniny ako dioxíny, medzi ktoré patrí až 210 chemických látok zo skupiny polychlórovaných dibenzo-p-dioxínov a dibenzofuránov a furán samotný. Furán je heterocyklická organická zlúčenina-C4H4O. Je toxický a karcinogénny.

Zdravotné účinky spojené s dioxínmi a chemikáliami im podobnými PCB vznikajú pravdepodobne pôsobením cez chemických poslov tela (chemical messengers) a potom dochádza k dedičnému prenosu (z generácie na generáciu), vrátane účinkov na reprodukciu, od nižšieho počtu spermií až po endometriózu, hyperaktivitu, alergie, dysfunkcie imunitného a endokrinného systému, cukrovku, nízku pôrodnú hmotnosť, nedostatočnú pohybovú koordináciu a nižšie IQ u detí. Dioxíny sú klasifikované Medzinárodnou agentúrou pre výskum rakoviny (IARC) ako ľudské karcinogény.  Sú tiež uznané ako promotor tumorov (tumor promoter) spolu s inými úlohami, ktoré modifikujú a poškodzujú rastové funkcie.

Hydrogen chloride nie je nič iné ako chlorovodík - vysoko dráždivá látka rozleptávajúca sliznice obsahujúce vodu. Podľa záverov štúdie je podozrivý z toxicity na zažívací trakt alebo pečeň, toxický pre kožu alebo zmyslové orgány

Ďalej sa v procese výroby vyskytuje aj metanol, ktorý bol prijatý US EPA ako podporný monitorovací merací systém pre veľký rozsah Nebezpečných vzdušných škodlivín HAP- Hazardous Air Pollutants – (chlórovaných zlúčenín), ktoré Spojené štáty vyžadujú, aby znečisťovatelia hlásili. V rámci predpisov USA  „Cluster Rules“ sa teraz vyžaduje od celulózok, aby tieto plyny zhromažďovali a spaľovali ich v spaľovacej zóne regeneračného kotla. Je pravdepodobne toxický pre vývoj, nervový toxín, toxický pre zažívací trakt alebo pečeň- vid. kauza Likérka Drak.

Pri výrobe vznikajú aj oxidy dusíka NOx, pričom podľa mocností:

NO2  dráždi dýchacie cesty pri koncentrácii 1 ppm, ak trvá expozícia 15 minút. Sú nebezpečným vzdušným kontaminantom, prekurzorom smogu,  ozónu v prízemnej vrstve, jemných častíc a kyslého dažďa. Škodlivý pre ľudí, pre rast vegetácie a pre zdravie.

A samozrejme prach - teda prachové častice, ktoré sa uvoľňujú z materiálov-drevo, vápno alebo cestný prach alebo chemické zlúčeniny vytvorené  na báze uhlíka, oxidy kovov alebo solí, kyseliny, oleje atď.

Zdravotné účinky:  Pľúca alebo dýchací trakt môže vylúčiť veľké prachové častice. Najhorší dopad na zdravie majú častice, ktoré majú najmenšiu veľkosť – označené PM 10 (mikrónov) alebo menšie a obzvlášť PM 2,5 ktoré sa dostávajú do pľúc a tam zostávajú, často vnesú toxické látky do tela a tak v nich cudzorodé škodliviny zostávajú. 

Jemné častice majú vážny dopad na zdravie vrátane chronickej bronchitídy, astmy a predčasnej smrti. Veľkosť častíc PM 2,5 bola uznaná, že má dopad na zdravie celej populácie. Sekundárne častice sa tvoria pomocou chemických reakcií, ktoré zahŕňajú prekurzory NOx , VOC, oxidy síry (SOx) a amoniaku (NH4).

Federálna vláda USA stanovila normu na 150 ug/m3 a 50ug /m3  (z dôvodu chýbania detí v škole pre astmu). Štát Britská Kolumbia v Kanade má normu pre kvalitu ovzdušia 25 ug/m3 pre častice PM 2,5. Kanadská rada ministrov pre životné prostredie stanovila tzv. Kanadský široký štandard pre PM, ktorý je zameraný na jemnú frakciu PM, menšiu než 2,5 mikrónov, známu ako PM 2,5 na 30 gm/m3 na 24- hodinový priemer, ktorý má byť dosiahnutý do roku 2010. (staré údaje – Úrad hlavného hygienika ani neskontroloval, či údaje sú aktuálne)

Fenoly sú organické zlúčeniny, ktoré obsahujú OH skupinu naviazanú na aromatickom jadre. Najjednoduchší fenol je C6H5OH. Je prekurzorom smogu, zabíja ryby, toxický vplyv na obličky u ľudí, tiež široký rozsah účinkov vrátane krvi, imunitného systému a nervového systému.

Oxidy síry (SO2, SO3 a pevné sulfáty) sú všade, kde sa spaľujú zlúčeniny síry, vrátane ropy a plynu. Zdravotné účinky: dráždi oči a dýchacie cesty pri hladine 5 ppm v trvaní 10 minút. SOx je prekurzorom tvorby jemných častíc PM  Kyselina sírová je zodpovedná za zápal priedušiek, emfyzém, iritáciu očí, nosa a žalúdka a je možným kancerogénom pľúc u exponovaných pracovníkov.

Zlúčeniny redukovanej síry (Total Reduced Sulphur compounds - TRS) v sebe zahrňujú sírovodík, metylmerkaptánu, dimetylsulfidu a dimetyldisulfidu.

Zdravotné účinky: extrémne zapáchajúce, toxické, ťažšie než vzduch. H2S dráždi oči pri hladine 50 ppm, spôsobuje smrť pri 100 ppm. Ľudský nos ich detekuje pri hodnote 1 ppb.

Výroba celulózy a papiera patrí medzi najznečisťujúce výrobné činnosti. V Severnej Amerike je napr. výroba celulózy a papierenský priemysel na  treťom mieste v znečisťovaní životného prostredia. Znečistenie ovzdušia z celulózok nie je doposiaľ dobre preštudované. Emisie nie sú obvykle dostatočne monitorované.”

Zápach z celulózok  a papierní

Stanovisko o tom, že látky, ktoré patria do skupiny TRS najmä sírovodík nie sú zdraviu škodlivé boli od roku 2006 prekonané. Sírovodík, ktorý tiež spôsobuje nemalý zápach má vysoký podiel na poruchách krvotvorby ako pri jednorazových epozíciách vysokých dávok na organizmus, tak aj pri dlhodobých nižších koncentráciách.

K tomuto záveru došiel tým vedcov na čele s prof. Saedim v Iráne, keď dlhodobo počas 3 rokov skúmali vplyv pôsobenia H2S v množstvách od 0-90 ppb na pracovníkov vo veku od 18-60 rokov, ktorý priamo alebo nepriamo prichádzali do styku s H2S. “Effects of long-term exposure to hydrogen sulfide on human red blood cells”, Saedi A, et. Al. Ing. J Occup Environ

V štúdii z roku 2002-2006 sa uvádza Svedectvo dr. Hirscha, ktorý je neurológom a psychiatrom, významných americkým odborníkom, ktorý sa venuje problematike zápachu roky tvrdí, že zápach negatívne ovplyvňuje  ľudské zdravie. 

Zápach nespôsobuje len nejaké obťažovanie, ale má skutočné zdravotné účinky.

Účinky možno rozdeliť na neurologické a psychologické, imunologické, respiračné, chemosenzorické, kardiovaskulárne a iné.

Záverom štúdia uvádza, že “Uvedený prehľad výsledkov o zdravotnom stave obyvateľov v Ružomberku poukazuje na nevýznamné rozdiely v demografických ukazovateľoch v porovnaní s Banskou Bystricou.

Významnejšie rozdiely:

  • Mŕtvorodenosť vyššia v okrese Ružomberok v porovnaní s okresom Lipt. Mikuláš v r. 2000 (tab. č. 19a)

  • Dojčenecká úmrtnosť a novorodenecká úmrtnosť vyššia v r.1998,1999(tab.19a)

  • Perinatálna úmrtnosť vyššia v r. 1998, 2000 (tab.č.19a), aj rok 1999

  • Stredná dĺžka života nižšia ako v Lipt. Mikuláši a SR, ale vyššia ako v Banskej Bystrici (tab. č.33)

  • Úmrtnosť na hypertenzné choroby srdca u mužov v porovnaní s Liptovským Mikulášom a Banskou Bystricou najvyššia v r. 1998, 1999, na ICHS u mužov najvyššia v r. 1997 a l998 (tab.č. 29)

  • Zvýšený trend incidencie ochorení dýchacích ústrojov u vybratého súboru detskej populácie v Ružomberku v porovnaní s porovnávacími oblasťami.

  • Vyššia celková incidencia ochorení u vybratého súboru detí v Ružomberku v porovnaní s Lipt. Mikulášom za celé sledované obdobie (tab.č.4, graf č.4)

  • Stúpajúci trend novozistených nádorových ochorení v okrese Lipt. Mikuláš a Ružomberok spolu za obdobie od roku 1987 – 2000 (tab.č.10, časť ZS)

  • Vyšší výskyt hlásených ochorení na zhubné nádory v porovnaní s Lipt. Mikulášom a SR u mužov C34 pľúca, C25 pankreas u mužov a žien – v r. 1997 a 1998 a C67 močový mechúr u mužov v r. 1998

Ak si však zdravie charakterizujeme ako stav úplnej telesnej, duševnej a sociálnej pohody, ktorý je výsledkom vzťahu medzi človekom, faktormi životného a pracovného prostredia a spôsobom života, potom je nevyhnutné robiť všetko preto, aby zapáchajúce látky v prostredí Ružomberka obťažujúce jeho obyvateľov boli z tohoto prostredia čo najskôr eliminované.”

Úrad hlavného hygienika SR má svoju úlohu popísanú v zákone č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia.

§11 písm. n) úrad verejného zdravotníctva a regionálne úrady verejného zdravotníctva v rozsahu svojej špecializácie monitorujú zdravotný stav obyvateľstva a jeho skupín vo vzťahu k životným podmienkam a pracovným podmienkam, spôsobu života a práve a zdravotného uvedomenia ľudí

písm. p) vykonávajú identifikáciu zdravotných rizík a vypracúvajú návrhy na ich minimalizáciu.

Štvorstranový dokument však obsahuje len konštatovanie, že “…organosírne zlúčeniny vznikajúce pri výrobe celulózy nemajú negatívny vplyv na zdravie obyvateľov, len v ojedinelých prípadoch pri ich zvýšenej koncentrácii sa u citlivejších jedincov môžu prejaviť príznaky obťažovania…”

Ako sme uviedli aj vyššie, tento dokument Úradu hlavného hygienika vnímame v rozpore so súčasnými poznatkami vedy a vedeckými štúdiami. Považujeme ho za povrchné a účelové

Je evidentné, že so zdravím obyvateľov Ružomberka nie je niečo v poriadku.

otázka č.6 Pýtame sa preto kompetentných, čo je toho príčinou ??

Na otázku však odpoveď nedostávame.

Vypracovanie zdravotnej štúdie je podľa odprezentovaného stanoviska Úradu hlavného hygienika SR nie potrebné. Potrebnejšie sú podľa vyjadrenie jeho zástupcu opatrenia, ktoré zlepšia stav.

otázka č.7 Aké opatrenia však treba urobiť?

Aby sme zistili, kde je Pravda je však potrebné aktualizovať lekársku štúdiu zdravotného stavu obyvateľov Ružomberka a okolitých obcí.

Zástupca Úradu hlavného hygienika spomenul zvýšenú prašnosť z lokálnych kúrenísk a dopravy. Orgány štátnej správy aj samosprávy majú v rukách kľúč v podobe vyhlášky č. 2/2013. Je aj na nás, aby sme trvali na jej dôslednom uplatňovaní.

Trochu málo údajov o zdrojových informáciách, postupoch a spôsoboch zisťovania v 21. storočí infomovanej a otvorenej spoločnosti.

Subjektívne sme očakávali objektívne tvrdenia, informácie, predloženie nových faktov a skutočností ako napríklad priemerný vek zomretých alebo priemerná doba liečby, spotreba liekov, prípadne iné zaujímavé signifikantné ukazovatele podľa miesta bydliska pacienta alebo zomretého.

Na záver dodávame, že Občianska iniciatíva Za zdravý Ružomberok sa dištancuje od akýchkoľvek politických aktivít jednotlivcov a skupín v súčasnosti aj v budúcnosti a zostáva zásadne apolitickou občianskou iniciatívou brániacou právo na zdravé životné prostredie a ochranu zdravia všetkých obyvateľov Ružomberka, okolia a zamestnancov Mondi SCP. 

FaceBook  Twitter